Hoci sa o význame strečingu napísalo už veľa, mnoho ľudí má stále tendenciu ho pri svojom cvičení vynechávať. Nie je to však správne. Prečo?
Strečing je zostavou cvikov, ktoré pôsobia na sval tak, aby ho natiahli. Toto natiahnutie je dôležité nie len ako príprava na cvičenie, počas ktorého sa svaly zahrejú na „pracovnú teplotu“, ale tiež na upokojenie po náročnom tréningu.
Existujú viaceré metódy strečingu, pokiaľ však nie ste profesionálny športovec, úplne vám postačí poznať tri základné:
Každá metóda má svoje pozitíva, no najmä – určené použitie. Pred cvičením je potrebné svaly nabudiť a pripraviť na záťaž, preto by ste mali využívať dynamické formy strečingu. Na uvoľnenie a natiahnutie svalov počas cvičenia je ideálny izometrický strečing. No a po cvičení je potrebné svaly upokojiť, na čo sa využívajú statické metódy, ktoré znížia napätie i svalovú horúčku. Použitie jednotlivých metód strečingu by sa nemalo zamieňať, inak môžu priniesť viac škody ako úžitku.
Pri tomto strečingu vykonávate odpor proti prekážke (5-10sekúnd) a následne sval uvoľníte a naťahujete. Metóda je vhodná na úvodné rozcvičenie, nikdy by sa však nemala používať na konci tréningu, kedy treba svaly naopak upokojiť a regenerovať.
Pozostáva zo silných kmitavých a rýchlych pohybov ako je švihanie pažami, otáčanie trupu či vykopávanie nohami, ktoré natiahnu svalové vlákna. Táto metóda sa odporúča používať v úvodnej fáze tréningu, avšak až po poriadnom zahriatí a prekrvení svalov, aby ste sa vyhli zraneniam. Metóda je rovnako ako predchádzajúca nevhodná na záver či regeneráciu tréningu.
Je najrozšírenejšou metódou. Slúži na relaxáciu svalov a urýchlenie regeneračných procesov po cvičení. Znižuje svalovú únavu a nepríjemnú bolesť svalov. Strečing by sa pri nej mal vykonávať staticky, mal by zahŕňať dlhšie natiahnutie svalu (30sekúnd) a zotrvanie v polohe, spojené s hlbokým dýchaním a vedomým upokojovaním celej nervovej sústavy.