V krajinách Stredomoria , napríklad v južnom Francúzku, su artičoky také rozšírené ako u nás mrkvu či petržlen. Najlahodnejšie sú dužnaté súkvetia. V poslednom čase artičoky aj u nás získavajú čoraz väčšiu obľubu. Artičoka pochádza zo severnej Afriky a od 16.-17. storočia sa pestuje vo všetkých krajinách okolo Stredozemného mora. Najväčšími vývozcami sú Grécko, Portugalsko a Izrael. Patrí k astrovitým rastlinám, vyzerá ako bodliak a má dekoratívne fialové okvetie. Artičoku môžeme pestovať aj ako izbovú rastlinu, niekedy nám vyrastie až po strop. Artičoky sa zberajú tesne pred vykvitnutím. V špecializovaných predajniach ich dostaneme kúpiť po celý rok.
Medicínske využitie artičok spočíva predovšetkým v hlavnej účinnej látke - cynaríne. Azda žiadna iná rastlina nemá taký vysoký obsah tejto biologicky neobyčajne aktívnej zložky, ktorá omladzuje bunky, chráni pečeň a mimoriadne účinne stimuluje vyplavovanie žlče z pečene. Horčina cynarín navyše znižuje hladinu cholesterolu v krvi a má preventívne účinky proti tvorbe žlčníkových kameňov. Artičoky majú neobyčajne vysoký obsah vitamínov (karoténov, vitamínov skupiny B, vitamínu C), ako aj železa a horčíka.
Stonku odtrhneme a puky so zvyškom stonky vložíme do slanej vriacej vody dolu hlavou. Varíme prikryté, kým sa listene nadajú ľahko oddeliť. Listene trháme zvonka, namáčame do pikantných omáčok, remulády alebo majonézy a dužinu zoškriabeme zubami alebo vysajeme. Kvetné lôžko odrežeme a zjeme s omáčkou. Uvarené artičoky podávame horúce alebo studené (vychladené v chladničke).