Zdravie
„Zdravie máš len jedno“
Matka príroda pravdepodobne vypestovala prvé zelené guľočky v Oriente a odtiaľ sa hrach už dávno pred naším letopočtom rozšíril do našich zemepisných šírok. Naše staré mamy si varenie bez hrachu ani nevedeli predstaviť, no postupne ho z jedálneho lístka vytlačili iné strukoviny - najmä šošovica a fazuľa. Hrach má veľmi mnohoraké použitie, je veľmi chutný a zdravý. Najcennejšia na hrachu je jedinečná kombinácia horčíka a nukleových kyselín, navyše je veľmi bohatý na vlákninu. Ako väčšina semien a jadier, aj strukoviny majú vysoký obsah nukleových kyselín (molekúl podobných bielkovinám), v ktorých je uložená genetická informácia. Rastlinné bunky sa až do dozretia závratnou rýchlosťou delia a koncentrácia nukleových kyselín sa zvyšuje. Nukleové kyseliny majú výrazne omladzujúce účinky, naše bunky ich potrebujú na delenie a regeneráciu. Bez prívodu nukleových kyselín, respektíve nukleotidov, ich stavebných prvkov, by sa naše tkanivá neregenerovali. Príznaky stárnutia by sa objavili na všetkých orgánoch. V kličiacom hrachu sa koncentruje vitamín C, aby chránil rastlinku pred rozmanitými parazitmi. Vysoký podiel vlákniny má detoxikačné účinky, znižuje hladinu cholesterolu a tukov v krvi a odstraňuje zápchu. Hrach má veľmi rôznorodé použitie v kuchyni - pripravíme z neho polievku, kašu, prílohu k mäsu, pridávame ho k zapekaným jedlám a jeme ho i surový. Žiadny iný druh zeleniny (s výnimkou sóje) neobsahuje takú vysokú a biologicky aktívnu koncentráciu bielkovín a nukleových kyselín. Zelený hrášok obsahuje neobyčajne veľa vitamínu A, železa, vitamínov skupiny B - tiamínu B1, riboflavínu B2 a niacínu B5. Tiamín je podmienkou riadneho fungovania našich nervov, riboflavín nám dodáva bunkovú energiu, zabezpečuje rast vlasov a spevňuje pokožku. Niacín zasa posilňuje srdce, krvný obeh a zlepšuje náladu. Čerstvý hrášok vylúskame a hneď upravujeme alebo konzumujeme, aby nevyschol. Hrášok (aj mrazený) tepelne upravujeme iba chvíľu s trochou vody, aby sme nezničili vitamíny. Dôležitý nervový vitamín tiamín sa stráca už pri mrazení, dlhé skladovanie a varenie ho celkom zničí.
