Pravlasťou jablka je stredná Ázia. Odtiaľ sa jeho pestovanie rozšírilo do Európy a ostatných končín sveta. Gény v jadierkach, ktoré sú nositeľmi genetickej informácie, sa v priebehu stáročného vývoja zmenili a prispôsobili klimatickým podmienkam. V našej zemepisnej oblasti je sortiment jabloní v porovnaní s ostatnými ovocnými druhmi najširší a pestovatelia vyvíjajú stále nové kultivary. Jablká takmer neobsahujú bielkoviny, majú však vysoký obsah vody, málo sacharidov, v šupke nepatrné množstvo mastných kyselín. Mimoriadne bohaté sú na vitamíny a stopové prvky. Pri dozrievaní na strome sa v jablku hromadí veľké množstvo vitamínu C. Vitamín C má v jablku mimoriadne vhodné prostredie, lebo bioflavonoidy a iné rastlinné látky ho v ňom chránia pred predčasnou oxidáciou. Jablko v ľudskom tráviacom trakte preto pôsobí blahodárne proti mnohým neduhom. Jablko je najobľúbenejšie ovocie našich starých mám: naši predkovia pestovali jablká pre vysoký obsah pektínu. Jablko obsahuje až 30 percent tejto prepotrebnej vlákniny, ktorá znižuje hladinu cholesterolu, respektíve krvných tukov, a viaže jedovaté látky ako olovo a ortuť. Organické kyseliny (napríklad jablčná a vínna) obmedzujú škodlivú fermentáciu a usídľovanie baktérií v črevách. Dve surové jablká denne blahodárne pôsobia na našu látkovú premenu. Jablká pôsobia ako vynikajúca prírodná omladzovacia kúra. Zo šupky a dužiny sa v ľudskom organizme uvoľňujú látky s liečivým i preventívnym účinkom. Najmä šupka je bohatá na živiny. Okrem iných obsahuje dôležité nenasýtené mastné kyseliny, horčík, karotény a železo. Jablká majú vysoký obsah draslíka. Draslík je nevyhnutný pri regulácii hospodárenia s vodou, pri prenose nervových impulzov, stimuluje funkciu obličiek a činnosť svalov. Jablká by sme mali skladovať v chlade, napríklad v pivnici a konzumovať podľa možnosti surové. Pri zahriati, napríklad keď jablká pečieme, sa stráca až 70 percent prepotrebného vitamínu C.